Adventné zamyslenia pre kresťanských koučov

ÚVOD K ZAMYSLENIAM

Milí priatelia,

podobne ako vlani, aj teraz vám ponúkame adventné zamyslenia pre kresťanských koučov – tentoraz však cez emócie. Najväčšia z nich, láska, znamená, že akceptujem človeka takého, aký je a starám sa o neho.

Počuli ste, že bolo povedané: ‚Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa.‘ Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach. (Mt 5, 43-45)

Jedine pri láske (milovať budeš) nás Pán Ježiš pozýva k dokonalosti. Je rozdiel medzi tým, ako deklarujeme svoju lásku človeku slovami, a tým ako mu ju skutočne preukazujeme, ako máme voči nemu nastavené srdce. Častokrát sa pristihneme pri tom, ako nám prekážajú niektoré jeho prejavy, ako sú nám nepríjemné, a možno nám aj nejako tento človek ublížil. V duchu ho začneme odmietať, morálne posudzovať a vyhýbať sa jeho prítomnosti. Možno pripravujeme odplatu voči neprávosti, ktorú sme zakúsili. Pán Ježiš nám však hovorí: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú.Je veľmi ťažké z vlastnej sily milovať človeka, ktorý nám je nesympatický alebo nám ublížil. Môže sa to však podariť v mene lásky, ku ktorej nás Pán Ježiš pozýva. Aj naďalej budeme pociťovať nepríjemnosť tejto osoby, ale budeme vidieť aj to, že tento človek je tiež milovaným Božím dieťaťom a čokoľvek ste jemu urobili, mne ste urobili. K emócii odporu, pohŕdania, nevôle, hnevu či dokonca nenávisti pridáme emóciu lásky, akceptácie, odpustenia, pokory, súcitu, úcty, vľúdnosti, zodpovednosti, vďačnosti, milosrdenstva. K uvažovaniu o tom, ako to dosiahnuť, vás pozývajú štyri zamyslenia na jednotlivé adventné týždne.

Prvý týždeň

Úžas a vďačnosť

Začneme emóciou úžasu, ktorá nám hovorí: Toto je viac ako moje doterajšie skúsenosti. Pomáha nám pochopiť a prijať, že poznáme iba malú časť vesmíru a musíme prijať mnohé tajomstvá. Výstižne o tom hovorí Žalm 8, 4-11.

Keď hľadím na nebesia, dielo tvojich rúk,
na mesiac a na hviezdy, ktoré si ty stvoril:
čože je človek, že naň pamätáš,
a syn človeka, že sa ho ujímaš?
Stvoril si ho len o niečo menšieho od anjelov,
slávou a cťou si ho ovenčil
a ustanovil si ho za vládcu nad dielami tvojich rúk.
Všetko si mu položil pod nohy:
ovce a všetok domáci statok
aj všetku poľnú zver,
vtáctvo pod oblohou a ryby v mori
i všetko, čo sa hýbe po dne morskom.
Pane, náš Vládca,
aké vznešené je tvoje meno na celej zemi!

Vďačnosť nám zasa hovorí, že všetko je nezaslúžený dar. Môj život, to, kto som, aký som, je nezaslúžený dar. Boh ma chcel pre mňa samého a obdaroval ma mnohými darmi. Dar môžeme odmietnuť, spotrebovať ho výlučne pre seba alebo sa oň podeliť s ostatnými. O tom, že všetko čo máme, máme od Boha, hovorí chválospev .

Zvelebený buď, Pane, Bože nášho otca Izraela, od vekov naveky.
Tvoja je, Pane, vznešenosť i moc, sláva, jas a veleba, lebo tvoje je všetko na nebi i na zemi.
Tvoje je, Pane, kráľovstvo, ty si vyvýšený ako hlava nad všetkým.
Od teba pochádza bohatstvo i sláva; ty panuješ nad všetkými.
V tvojej ruke je moc a sila, tvoja ruka robí všetko veľkým a mocným.
Teraz ťa teda, Bože náš, oslavujeme a velebíme tvoje slávne meno.
(1 Krn 29, 10b-13)

Otázky na zamyslenie

Čo vtedy prežívaš?

Čo ťa najčastejšie privádza do úžasu?

Čo pre teba znamená to, čím všetkým ťa Boh obdaroval ?

Akú pozornosť venuješ týmto darom?

Ako s týmito darmi narábaš?

Ako prejavuješ vďačnosť za tieto dary?

Čím obdaroval Boh tvojho „nepriateľa“?

Pozri katechézu k Žalmu 8 sv. Jána Pavla II Velebnosť Boha a dôstojnosť človeka.
https://documentcloud.adobe.com/link/review?uri=urn%3Aaaid%3Ascds%3AUS%3A11395588-10e5-4060-ac79-1c1ed2b79116
Pozri katechézu ku chválospevu 1 Krn 29, 10b-13 sv. Jána Pavla II Jedinému Bohu česť a sláva
https://documentcloud.adobe.com/link/track?uri=urn%3Aaaid%3Ascds%3AUS%3Aa782ebcf-0b1e-4c57-92cc-fe75b19317c3

Druhý týždeň

Zodpovednosť a úcta

V úvahe predchádzajúceho týždňa sme hovorili o emócii úžasu nad dielami rúk Stvoriteľa. Z tohto úžasu môže vzniknúť emócia vďačnosti za dar života, za bezpodmienečnú lásku Boha Stvoriteľa ku každému človeku, aj k tomu, ktorý mi ublížil.

Z emócie vďačnosti vyviera zodpovednosť.

Emócia zodpovednosť nám hovorí, že niečo musím urobiť, pobáda ma prevziať túto vec za svoju a konať. Vedie ma k reakcii na tohto človeka ako na Božie dieťa, ktoré Boh miluje rovnakou láskou ako mňa. Posilňuje ma reagovať zodpovedne. Boli sme stvorení ako ľudia zodpovední, píše Amadeo Cencini, ktorí sú schopní odpovede: homo responsabilis (responsum = odpoveď, ability = schopnosť). Boh nám dal na tomto svete úlohu: navzájom sa o seba starať. Aj to je prejavom zodpovednosti. Hovorí nám, že každý človek je milovaný a hodný Jeho lásky a prejavovaním lásky človeku prejavujeme lásku Jemu (Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili. Mt 25, 40).

Slovami proroka Izaiáša sa prihovára všetkým ľuďom (Iz 49, 15-16a):

Či zabudne žena na svoje nemluvňa
a nemá zľutovania nad plodom svojho lona?
I keby ona zabudla,
ja nezabudnem na teba.
Hľa, do dlaní som si ťa vryl.

Aj toho druhého človeka si do dlaní vryl.

Zo zodpovednosti vyviera úcta ku každému človeku.

Úcta je emócia, ktorá sa nám prihovára: Toto je hodné mojej úcty a rešpektu. Pobáda nás zaobchádzať s človekom s najvyššou úctou a rešpektom. Tento človek je také isté Božie dieťa, ako som ja.

Otázky na zamyslenie

Kto je tvoj blížny?

Ako sa staráš o tých, ktorých ti zveril Boh?

Ako zjavuješ tvár Boha ľuďom, ktorých ti posiela do cesty?

Čo by povedali, aká je to tvár?

Čo ťa chce Boh naučiť práve teraz, pri tomto uvažovaní?

Tretí týždeň

Pokora a akceptácia

V predchádzajúcich úvahách sme najskôr hovorili o emócii úžasu nad dielami rúk Stvoriteľa. Z tohto úžasu môže vzniknúť emócia vďačnosti Stvoriteľovi za dar života, vďačnosť za bezpodmienečnú lásku Boha Stvoriteľa ku každému človeku aj k tomu, ktorý mi ublížil.

V ďalšej úvahe sme hovorili o tom, že z emócie vďačnosti vyviera zodpovednosť. Boli sme stvorení ako ľudia zodpovední, ktorí sú schopní odpovede – homo responsabilis (responsum = odpoveď, ability = schopnosť). Boh nám dal na tomto svete úlohu: navzájom sa o seba starať. Hovorili sme aj o tom, že zo zodpovednosti vyviera úcta ku každému človeku.

Pokora
Ak sa úcte pridruží pokora, tak konám bez predstierania, že som niečo viac alebo menej, ako skutočne som. Pokora mi dovolí vidieť svoje svetlé aj tmavé stránky. Dovolí mi vidieť seba v plnej nahote človečenstva a privedie ma k otázke: Kto som ja, aby som súdil druhého?

Ž 25, 4 – 9
Ukáž mi, Pane, svoje cesty
a pouč ma o svojich chodníkoch.
Veď ma vo svojej pravde a uč ma,
lebo ty si Boh, moja spása,
a v teba dúfam celý deň.
Rozpomeň sa, Pane, na svoje zľutovanie
a na svoje milosrdenstvo, ktoré trvá od vekov.
Nespomínaj si na hriechy mojej mladosti a na moje priestupky,
ale pamätaj na mňa vo svojom milosrdenstve,
veď si, Pane, dobrotivý.
Pán je dobrý a spravodlivý:
ukazuje cestu hriešnikom.
Pokorných vedie k správnemu konaniu
a tichých poúča o svojich cestách.

Akceptácia
Pokora ma privádza k akceptácii toho druhého, k prijatiu človeka takého, aký je. Nemusí sa mi páčiť, nemusím s ním súhlasiť, napriek tomu ho prijímam takého, aký je.

Otázky na zamyslenie

Aké sú tvoje silné stránky?

Aké sú tvoje slabé stránky?

Ako ich prijímaš?

Pýtaj sa Ježiša, ako ťa vidí On.

Čo sa mu na tebe páči najviac?

Čo ti najviac pomáha prijať ľudí, ktorí s tebou nesúhlasia?

Ktorá emócia tebe pomáha milovať aj nepriateľov?

Štvrtý týždeň

Súcit, milosrdenstvo, odpustenie, vľúdnosť

V ďalšej úvahe sme hovorili o tom, že z emócie vďačnosti vyviera zodpovednosť. Boli sme stvorení ako ľudia zodpovední, ktorí sú schopní odpovede. Boh nám dal na tomto svete úlohu: navzájom sa o seba starať.

Hovorili sme aj o tom, že zo zodpovednosti vyviera úcta ku každému človeku. V poslednej úvahe sme hovorili o pokore, ktorá mi dovolí vidieť svoje svetlé aj tmavé stránky. Dovolí mi vidieť seba v plnej nahote človečenstva a privedie ma k otázke: Kto som ja, aby som súdil druhého? Pokora mi umožní akceptovať druhého aj s jeho chybami.

Súcit a milosrdenstvo
Akceptácia ma môže priviesť k súcitu a k milosrdenstvu s druhým človekom. Sme pred Bohom rovnakí hriešnici. Súcit ako emócia nám hovorí, že byť s týmto človekom v jeho bolesti je cenné.

Ž 51, 3 – 14
Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo
a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť.
Úplne zmy zo mňa moju vinu
a očisť ma od hriechu.
Vedomý som si svojej neprávosti
a svoj hriech mám stále pred sebou.
Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil
a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé,
aby si sa ukázal spravodlivý vo svojom výroku
a nestranný vo svojom súde.
Naozaj som sa v neprávosti narodil
a hriešneho ma počala moja mať.
Ty naozaj máš záľubu v srdci úprimnom
a v samote mi múdrosť zjavuješ.
Pokrop ma yzopom a zasa budem čistý;
umy ma a budem belší ako sneh.
Daj, aby som počul radosť a veselosť,
a zaplesajú kosti, ktoré si rozdrvil.
Odvráť svoju tvár od mojich hriechov
a zotri všetky moje viny.
Bože, stvor vo mne srdce čisté
a v mojom vnútri obnov ducha pevného.
Neodvrhuj ma spred svojej tváre
a neodnímaj mi svojho ducha svätého.
Navráť mi radosť z tvojej spásy
a posilni ma duchom veľkej ochoty.

Odpustenie a vľúdnosť
Iba postoj hriešnika pred Bohom a skúsenosť odpustenia mojich hriechov od Boha nás vie priviesť k skutočnému odpusteniu druhému človeku. Toto sa deje na kolenách pred Bohom a nie je to jednoduchá záležitosť. Častokrát sa musíme rozhodnúť odpustiť každý deň.

Odpustenie neznamená zabudnutie na to, čím sa voči mne niekto previnil, ale to, že túto záležitosť už nikdy nepoužijem proti nemu.

Z odpustenia môže časom vyplynúť emócia vľúdnosť – je správne sa k tomuto človeku správať vľúdne.

Ak prechádzame cez tieto emócie, a pri každej sa trochu zastavíme a zamyslíme, tak sa nám možno ľahšie miluje aj tých, ktorí sú nám nesympatickí, ktorí nás niečím vyrušujú, alebo ktorí nás niečím zranili.