Chcem sa podeliť o jeden zážitok z koučovania.
Asi dva krát som koučovala jednu ženu v súvislosti s jej situáciou v práci. Bol medzi nami veľmi dobrý raport. Páčila sa mi jej živelnosť a nasadenie, všimla som si, že rada používa metafory.
Raz mi zavolala, že sa stalo veľa nového a musí rýchlo konať , a tak by sa chcela čím skôr rozprávať.
Bola som práve k dispozícii a tak som zapla skype. Sypala zo seba jednu udalosť za druhou a chcela sa v tom rýchlo zorientovať. Ešte keď si sadala k počítaču, rozprávala a pri tom si dávala dolu kabát, bola zadýchaná. Pôsobilo to na mňa veľmi uponáhľaným dojmom. Napadlo mi, že ako prvé potrebujeme, aby sa upokojila, a tak som urobila prvé zhrnutie s použitím metafory.
„Pani XY, ako hovoríte, udialo sa toho naozaj veľa a hovoríte, že každá táto nová udalosť má vplyv na ďalšiu a každá je iným spôsobom dôležitá pre vaše ďalšie rozhodovanie. Ako mi to opisujete, vnímam to ako keď v pohári vody dobre zamiešate nastrúhanú kriedu. Vodný vír točí kriedu dookola a voda je zamútená a nie je možné cez neho vidieť. Skúste sa upokojiť a povedzte mi, ako vám najlepšie môžem byť užitočná, aby ste cez ten pohár opäť videli?“
Vôbec neviem ako mi toto napadlo. Povedala som len to, čo som vnímala podľa jej správania a akútnosti s akou chcela rýchlo dospieť k riešeniu.
Žena zostala ticho. Možno dve tri sekundy. A potom mi povedala, úplne pokojne.
„Ďakujem, ja už viem čo potrebujem.“
Zostala som úplne zaskočená. „Áno? Čo teda potrebujete?“
„ Nemusím urobiť vôbec nič. Ja len počkám až tá krieda sadne…..“
Tak sa pýtam: „ A čo vaše rozhodnutie?“
A ona: „ Myslela som si, že som na ťahu, že musím reagovať…Ale nemusím. Dokonca bude lepšie, ak neurobím vôbec nič a nechám tieto nové skutočnosti plynúť a až podľa toho ako sa prejavia, až potom budem na ne reagovať. Ďakujem .“
Celý koučing trval možno 15 minút. Z toho prvých desať minút klientka zo seba sypala udalosť za udalosťou….Úplne ma šokovalo ako prepla v pár sekundách. Keď začala hovoriť, jej tempo reči bolo ako keď komentátor opisuje útok na bránku. A tieto posledné vety vyslovila celkom pokojne a viditeľne si užívala ten moment, keď si objavila, že jej riešením je vlastne neriešiť 

Ďakujem, Mirka. Páči sa mi tvoja vytrvalosť a to, že ťa táto skúsenosť neodradila. Z toho, čo píšeš, vnímam, že to bol klient tzv. NÁVŠTEVNÍK (ešte sú dve kategórie: ozajstný klient a kverulant – niekedy o nich viac). Návštevník prichádza, lebo o koučingu počul, niekto mu to poradil (manželka húdla…:-)), ale sám nepociťuje žiadnu potrebu niečo riešiť. Neraz je iba zvedavý. Obyčajne nemá žiadny zlý úmysel. To že nič nepociťuje ako problém, neznamená že žiadny nemá. Pri návštevníkovi máme veľkú šancu zmeniť ho na ozajstného klienta. Kým sa tak však stane, často prebieha rozhovor ako to popisuješ. V momente, keď to odhalíš, môžeš postupovať napr. tak, že mu ponúkneš pozrieť sa na jeho život jednou zaujímavou technikou (keď už prišiel, nech si niečo odnesie) – koleso hodnôt. Z toho vždy niečo vyjde s čím nie je celkom spokojný a rád by to zmenil. Alebo sa priamo môžeš spýtať: Ak by sme dnes dokázali spolu posunúť jednu vec na ktorej vám v živote záleží, čo by to bolo? Možno by sa zasmial a povedal, že chce lepšie odolávať, keď ho manželka do niečoho núti…Bola by to pekná koučovacia téma, čo myslíš?