Čo ak v mojej slabosti je ukrytá moja sila…

Autor: Eva Králová

Čo ak v mojej slabosti je ukrytá moja sila a som niekto iný, ako sa mi to javí na povrchu?

Čo ak nikto z nás nie je dosť dobrý, ale denne sa môžeme stávať lepšími?

Čo ak máme nekonečné množstvo možností a tie správne sa týkajú toho, ako zodpovedne zavádzame rozhodnutia do nášho života?

Čo ak nám naše životné zápasy pomáhajú stať sa odvážnejšími?

Čo ak sa z nášho obdobia po páde, kedy sa snažíme postaviť na vlastné nohy, stane cesta k nášmu skutočnému životu?

Čo ak môžeme využiť svoju vlastnú zraniteľnosť v náš prospech?

Čo ak naša snaha chrániť sa pred vlastnou zraniteľnosťou priamo súvisí s naším strachom a stratou vzťahov, na ktorých skutočne záleží?

Čo ak vzťahy sú tým pravým dôvodom prečo sme tu?

Čo ak láskavosť a neha pôsobia hojivo na naše zranenia?

Čo ak je v našich rukách, aby sme pretvorili svoje:

Čo ak postupné nachádzanie zmyslu nášho života pôsobí ako analgetikum?

Čo ak v živote nedostaneme všetko čo chceme, ale dostaneme to, čo naozaj potrebujeme?

Čo ak odvaha žiť naplno má podobu nového vzťahu, rozhodujúceho stretnutia, tvorivosti či ťažkého rozhovoru.

Čo ak odvaha žiť naplno znamená pustiť z rúk snahu ovládať ľudí, situácie a dosahovanie istôt?

Čo ak čakaním na vlastnú dokonalosť premárnime svoj život, ba dokonca nám to zabráni dať tomuto svetu a ľuďom niečo, čo im môžeme dať len my?

Čo ak naša sila spočíva v tom, že dovolíme druhým, aby nás spoznali takých, akí naozaj sme?

ČO AK si postupne vybudujeme odvahu a svetu ukážeme svoju ozajstnú tvár?

Aké možnosti nám to prinesie v budovaní súcitu a vzťahov, aby sme vedeli prijať svoje nedostatky aj nedostatky druhých ľudí. A zároveň aby sme pripustili, že ja aj všetci ostatní bez výnimky si zaslúžime lásku, súdržnosť a radosť?
Čo všetko sa v našom živote môže zmeniť, keď si budeme pozorne všímať nielen seba a svoje vnútorné pochody, ale aj druhých?
Aký život budeme môcť žiť, keď spoznáme svoju ozajstnú hodnotu?

ČO AK uvedomelá pozornosť a všímavosť voči sebe aj druhým nám umožní:

Precitnúť a uvidieť seba aj druhého človeka vnútorným zrakom – tak, ako sme to doposiaľ nevedeli cítiť a vidieť.
Dovoliť sebe aj druhému byť sám sebou.
Priať si nielen svoje vlastné dobro, ale aj dobro druhého človeka.
Darovať uznanie slovom, či hľadieť s rešpektom na seba aj na druhého.
Mať NÁDEJ. Dúfať, že vo mne aj v druhom človeku je LÁSKA, DOBRO a ŽIVOT. A to aj vtedy, keď ich nevidím. Mať nádej, že sa niekedy prejavia.
Vyvážiť v prístupe voči sebe a druhému človeku blízkosť aj odstup, a tak ho posilňovať v tom, čo mu slúži na dobré.
Každý deň začínať zas a znova.
Dosiahnuť zmenu, po ktorej túžime.
Spájať človeka najmä s jeho dobrým jadrom v ňom a prístup k tomuto jadru nachádzať cez vstup do našej vlastnej zraniteľnosti.
Zostávať primerane ľudsky vo svojom strede – mať pre seba voľné pole.
Zažívať dar z aktívneho počúvania – napojenie na druhého človeka. Taký rozhovor nevedieme, ale sa do neho postupne dostávame.
Objaviť TAJOMSTVO, ktoré nás presahuje.
Prijať realitu svojho najvnútornejšieho aj vonkajšieho sveta.
MILOVAŤ nefalšovane seba aj ostatných ľudí.

ČO AK

uvedomelá pozornosť voči sebe aj druhým nám umožní

STÁVAŤ SA STÁLE VIAC SEBOU SAMÝM.