Čo prináša koučing školám?

Koncom roka 2016 absolvovala skupina riaditeľov základných a stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Diecézneho školského úradu v Žiline úvodný dvojdňový blok výcviku koučovacích zručností. Už prvé dva dni tréningu poukázali na naliehavú potrebu začať uplatňovať zásady koučingu pri vedení škôl ako aj v samotných pedagogických procesoch pri výchove a vo vzdelávaní.

Model administratívneho riadenia škôl, ktorý je na Slovensku hlboko zakorenený, koučing nepoužíva. Zámerom administratívy nie je, aby sa personál škôl stával expertom vo vlastnom kontexte. Skôr sa vychádza z toho, že školám treba určiť, čo majú robiť, a potom ich kontrolovať, či to tak robia. Od pedagóga sa nečaká, že bude sám rozmýšľať a brať zodpovednosť na seba, lebo systém toto pozitívne nehodnotí ani neodmeňuje, ale skôr postihuje, lebo v školstve sa jednoducho „poslúcha“.

Študenti odchádzajúci na zahraničné štúdiá zisťujú, že školy, na ktoré sa vo svete dostali, fungujú inak. Sú prekvapení veľkým priestorom na robenie rozhodnutí, ktoré musia zrazu pri štúdiu v zahraničí urobiť. Na preberanie takejto zodpovednosti za seba neboli u nás doma zvyknutí. Chýba im skúsenosť plánovať si svoj akademický rozvoj, spoznať a zhodnocovať svoj vlastný potenciál. V oblasti sebarozvoja nezažili partnerskú podporu typickú pre koučing, ktorý získaniu týchto schopností a dispozícií napomáha.

Je dôležité dávať stále väčší dôraz na naplnenie potrieb detí a vyžadovať od nich preberať stále viac zodpovednosti za svoj osobný i akademický rozvoj, ale ani toto nestačí. Ak majú školy k osvojeniu si týchto dispozícií deťom a mladým prispievať, potrebuje ich personál takéto zručnosti najprv sám získať, uplatňovať a takéto myslenie urobiť súčasťou školskej kultúry. Preto aj školy ako centrá osobnostného a profesionálneho rozvoja potrebujú skúsenosť a zručnosť koučovania.

Veľká časť pedagógov vychádza pri sebahodnotení z toho, že pre žiakov robia všetko, čo je v ich možnostiach. Tých, ktorí si uvedomujú novú situáciu škôl a snažia sa robiť kritickú sebareflexiu a tvoriť si svoj vlastný dizajn rozvoja, je pochopiteľne menej. Práve pre týchto môže byť výcvik v koučingu významnou pomocou priblížiť sa k svojim cieľom. Zistia, že sa im pri vedení školy ponúka nástroj na dôslednú zmenu mentality a osvojenie si dôležitých riadiacich a pedagogických zručností. Ak do tejto oblasti svojho rozvoja investujú, nemusia sa obávať, že absolventi ich škôl tieto dôležité zručnosti pre život nezískajú. Škola podporujúca sebarozvoj každého člena svojho pedagogického a žiackeho kolektívu nemôže byť neúspešná.