Mojich sedem zastavení s koučingom

Autor: Silvia Čičková, kresťanský kouč

Prvé zastavenie: Koučing si ma našiel

Bolo to v októbri 2018. Ale ešte predtým som mala v srdci silnú túžbu robiť niečo užitočné. Byť nápomocná ľuďom. Kurz Kresťanský kouč mi spadol z neba ako vymodlená pozvánka. Tešila som sa ako malé dieťa, lebo sa mi splnil sen: „Áno, to je presne to, po čom som túžila!“  Mať v rukách kompetenciu kresťana – laika. Užitočný a zároveň odborne vytvorený nástroj pre pomoc blížnym. Čo som na začiatku netušila bolo, že tento nástroj pomoci mal svoj „špeciálny“ manuál použitia.

Druhé zastavenie: Nie je kurz ako kurz

Manuál kurzu Kresťanský kouč bol napísaný vo zvláštnom jazyku. Sebavedome som si myslela, že mu rozumiem. Veď som komunikatívna, bystrá, manažérsky zručná. Ale tento „Boží manuál“ chcel odo mňa úplný opak toho, čo som ovládala. Kurz vo mne dokonale  poprehadzoval mozaiku vnímania seba. Išlo o oveľa viac. Poznanie hlbšej pravdy o sebe. Ďakujem ti Pane, že si mal so mnou takýto užitočný plán.

Tretie zastavenie: Mama nemá vždy pravdu…

Asi polroka po absolvovaní kurzu sa ma moja mama dobromyseľne, ale s jemnou iróniou v hlase, opýtala: „Povedz mi, prosím ťa, čo ti dal ten kurz? Čo z toho máš?“ Rovnakú otázku mi zvykne položiť približne každý tretí mesiac. Moja odpoveď je stále tá istá: „Koučing je cesta, mami. Dlhá, náročná, s rôznymi stupňami prevýšenia a klesania. Neviem kam vedie, ani koho na nej stretnem. Ale chcem po nej ísť.“ Na túto moju filozofickú odpoveď moja dráha mamulienka vždy iba nechápavo pokrúti hlavou a ďalej sa venuje komunikácii na facebooku.

Štvrté zastavenie: Koučing v práci?

Pracovala som v zahraničnej firme silne zameranej na 150% výkon a plnenie plánov. V  obchodnom tíme bol kolega, ktorý bol dlhšiu dobu vyhoretý. Bez motivácie a samozrejme s neuspokojivými výsledkami. Uvažovalo sa o jeho prepustení. Bolo mi ho ľúto. Poprosila som preto môjho šéfa, či ho nemôže (na skúšku) preradiť do iného obchodného tímu. Súhlasil, aj keď neveril, že sa niečo zmení. Ešte pred oficiálnym preradením, som kolegovi ponúkla koučovací rozhovor. Súhlasil. Absolvoval ho a uľavilo sa mu. Vnímala som jeho úsmev a nádej v očiach. Za 60 minút dokázal nájsť v sebe odpovede a riešenie problému, ktorý ho oberal o spánok.  Prišiel na to, prečo sa vo firme necíti dobre. Ale najmä, čo s tým môže urobiť. Uvedomil si, čo je v jeho rukách. Aj to, kto všetko mu pri tom môže pomôcť. Objavil poznanie, že na to, čo prežíva, nie je sám. Zmenil prístup k práci a neprepustili ho.

Piate zastavenie: Keď som bola nezamestnaná

Prvá vlna pandémie mi priniesla evidenciu na úrade práce. Nebola nechcená. Práve naopak. Na moju nezamestnanosť som sa tešila. Bola som veľmi vyčerpaná, potrebovala som si mentálne oddýchnuť a trénovať koučovacie rozhovory, najlepšie s kresťanskými koučmi v systéme Koučujeme sa navzájom. Dalo mi to veľa. Spoznala som veľa nových ľudí – skúsenejších koučov, od ktorých som sa učila. Ďakujem ti, sestra Kamilka, Mirka, sestra Lívia, Silvia, Anka, Jarmila, Janko. Ďakujem za túto tréningovú platformu, v rámci ktorej sa môžeme sústavne zdokonaľovať.

Šieste zastavenie: Izolácia a emócie

Pozitívnou stránkou môjho sedemmesačného obdobia bez práce, bol čas ktorý som mohla venovať koučovaniu. Negatívnou bola izolácia. Začali mi chýbať ľudia a reálne rozhovory. Moju myseľ začínali dennodenne atakovať obavy z toho, či sa mi podarí nájsť novú prácu. Síce som všetko odovzdávala do modlitieb, ale pokoj neprichádzal. Stavy neistoty sa striedali so zúfalstvom. Emócie si so mnou robili čo chceli. Najviac si to odniesol najmä môj milovaný manžel, keď prišiel popoludní z práce domov. Opäť ma zachránili modlitby a koučovacie rozhovory, kedy som bola pre zmenu v roli koučovanej. Vďaka kolegom – kresťanským koučom sa mi postupne dostávali do života malé dávky nádeje a svetla do blížiacej sa budúcnosti.

Siedme zastavenie: Tri dary

Prvým darom bola vypočutá modlitba – prijali ma do vysnívanej práce. Na základnú školu Pri kríži. Skúste uhádnuť KTO ma čakal pri vchode do budovy, keď som išla na prvý pracovný pohovor.

Druhým bola kniha Neotvorený dar – Príručka emocionálnej gramotnosti. Pri jej čítaní som si uvedomila, že si želám pochopiť význam emócií v mojom živote. Naučiť sa emócie prijímať bez ohľadu na to, aké sú. Trpezlivo a s pokojom sa ich pýtať: „S čím za mnou prichádzate? Čo mi chcete povedať? Čomu ma chcete naučiť?“

Do tretice som sa rozhodla obdarovať samu seba. Nie, nekúpila som si novú kabelku. Do školy ju až tak veľmi nepotrebujem. Myslím, že kurz Práca s emóciami pre kresťanských koučov sa mi v školskom prostredí a v novej práci učiteľky zíde viac.