Príbeh rodiny je poznačený krízami každého druhu, ktoré sú aj súčasťou jej dramatickej krásy. Rodine treba pomôcť odhaliť, že prekonaná kríza nevedie k menej intenzívnemu vzťahu, ale k vylepšeniu, usadeniu a dozretiu vína jednoty.
Sv. Otec František: Amoris Laetitia
Vaše manželstvo sa ocitlo v kríze? Túžite po hlbšom vzťahu s manželkou, manželom a v skutočnosti sa vzďaľujete? Staré zranenia sa nehoja, práve naopak, vynárajú sa s ešte väčšou intenzitou v najmenej očakávaných okamihoch? V práci kouča s manželskými pármi patrí bezpochyby medzi najbolestivejšie situácie chvíľa, kedy si pred neho sadajú manželia, ktorí sa nachádzajúci v hlbokej kríze ich vzťahu. Prichádzajú s bolesťou, plní zranení, obáv a nedôvery. Cit sa otupil, dôvera sa stratila a ohrozený je aj záväzok, ktorý si kresťanskí manželia dali vyslúžením sviatosti manželstva. Existuje cesta, ako to zmeniť?
Kresťanský kouč vníma túto chvíľu aj ako okamih nádeje. Manželia prišli aj napriek vyčerpaniu dúfajúc, že sa ich život zmení k lepšiemu. Kouč sa čoskoro dozvie, že aj tento pár dlho váhal, že pomoc chcel vyhľadať iba jeden z nich, že ten druhý nepokladal problém za tak vážny, že odmietal pomoc zvonka, atď.Stretnutiu s koučom predchádzal zápas a ak ho manželský pár zvládol, sedia práve s človekom, ktorý ich bude chvíľu sprevádzať (možno jedno, možno niekoľko stretnutí). Takýto pár si zaslúži ocenenie, pretože urobil rozhodujúci krok k plnšiemu a bohatšiemu životu.
Prvé, čo si manželia neraz uvedomia je to, že spolu prežili oveľa viac radosti a pekných chvíľ, než boli ochotní pripustiť na začiatku stretnutia. Kouč im pomáha zamýšľať sa nad ich manželstvom cez túžby, ktoré si do neho priniesli a spolu hľadajú možnosti, ako tieto túžby naplniť. Postupne si otvárajú srdce pre zmenu, ktorá je v ich spolužití nevyhnutná. Každá zmena vyžaduje úsilie a je neraz aj bolestivé. Musia preto vedieť, v mene čoho sa vydali na cestu zmeny . Tým spoločným bodom často býva budovanie spoločného MY. Ak naň dokážu upriamiť svoju pozornosť, prestanú na seba útočiť a vzájomne sa obviňovať. Hľadajú pre obnovu svojho vzťahu motiváciu. Tá je najdôležitejším predpokladom zmeny. Nádej manželov rastie, ak sa dozvedia, že už mnohé iné páry pred nimi podobnú situáciu zvládli.
Kouč ich starostlivo počúva a kladie otázky.To je práca kouča. Nie poúčanie, ani ponúkanie riešení. Otázky nútia manželov k zamysleniu a k tomu, aby sami hľadali spôsoby, ako vybudovať krajší vzťah. Zmena spoločného života k lepšiemu, vyžaduje v mnohých oblastiach aj zmenu správania. Nie iba jedného, ale oboch manželov. Mnohé páry si svoju minulosť ťahajú za sebou ako ťažkú železnú guľu. Táto záťaž sa postupne zväčšuje a im dochádzajú aj sily aj ochota „ťahať“ ju ďalej. Väčšinou je to ťarcha neodpustenia, bolesť nezahojených rán, domnelé či predstierané odpustenie, pancier návykov, či skôr zlozvykov. Neodpustenie je zásadnou prekážkou, aby mohla do vzťahu znova prúdiť Božia láska a aby ho uzdravovala.. Hoci sa viacerí domnievajú, že odpustili, pri prvej príležitosti sa vracajú do minulosti a vyťahujú „staré hriechy“. Je to zlozvyk, ktorý ničí snahu o zlepšenie.
Kresťanský kouč povzbudzuje manželov, aby každý z nich hľadal spôsob, ako môže sám prispieť k spoločnému MY.. Čoho má robiť viac, čoho menej. Čo má robiť inak a s čím má celkom prestať. Potrebné zmeny sa najčastejšie týkajú vzájomnej komunikácie. Súčasťou koučovania preto býva aj plán na rozvoj komunikačných zručností. Učia sa komunikovať tak, aby sa navzájom nezraňovali a súčasne si povedali, čo ich ťaží. Učia sa spolu hovoriť prijímajúcim spôsobom, prejavovať si záujem, úctu, odpúšťať si a byť k sebe milosrdní. Učia sa počúvať sa navzájom , nie sa iba tváriť, že sa počúvajú. Učia sa viesť hlboký dialóg dvoch otvorených sŕdc. Začínajú budovať vzťah, po akom vždy túžili a viacero párov potvrdzuje, že sa ich vzťah neraz rozvinul do takej krásy, o akej ani netušili.