Zoberiem do dlane malé semienko lipy. Každý si ho vie predstaviť. Guľôčka, ktorá dokáže trošku „lietať“. Vďaka čomu? Dve veci k tomu potrebuje – krídelko a vietor.
Ak sa pozriem na to semienko, môžem v ňom vidieť obrovský strom. Môžem si predstaviť vôňu lipových kvetov a množstvo včiel. Stále keď stojím pod rozkvitnutou lipou, je to pre mňa zážitok. Je to ako filharmónia plná umelcov – bzučanie včiel, spev vtákov, šum listov. A vietor ako dirigent, ktorý sa môže vyblázniť.
Mám rád aj vôňu samotného lipového dreva, ktoré sa dokáže pod rezbárskymi dlátami zmeniť v sochu, či obraz. Je to len otázka času, keď pod rukami „ožije“. Dostáva iné meno, iné poslanie. Z polena sa takto môže stať dokonca aj kráľ, ktorý sa pri jasličkách klania malému Ježiškovi.
Teda výcvik kresťanského koučingu je pre mňa semienkom nejakého stromu. Priletelo ku mne, privial ho vietor, až z Pezinka. Na prvé počutie sa mi pripomína otázka: „Vari môže byť z Pezinka niečo dobré?“ Práve z toho mesta, kde pojednávali o toľkých gauneroch? A odpoveď bola: „Nuž poď a presvedč sa.“
Zobral som to semienko a zasadil. Samozrejme, že s obavami. Veď takýto strom v mojej záhrade ešte nerástol. Priznám sa, obavy mi nedali spať. Je dobré to, čo robím? Naozaj malo zmysel zaplatiť za to semienko až takú hromadu peňazí? A tí, čo mi ho predali, aj vedia čo robia? Otázok a pochybností bolo neúrekom.
Napriek môjmu trápeniu a tápaniu v pochybnostiach, stromček začal pomaly rásť. Našťastie som na to nezostal sám. Prišli záhradkári a vravia: „Neporastie, kým mu nedáš potrebné hnojivo. A nemysli si, to nie je žiaden kravský hnoj! Toto je špeciálne hnojivo a tvorí ho až osem zložiek, tzv. kompetencii.“
A ja zase: „No tak nielen že nový strom, ešte aj nové hnojivo!“ Pochybovanie bolo späť. No po čase si vravím: „To hnojivo naozaj nevyzerá zle. A čím viac o ňom počúvam, tým viac zisťujem, že obsahuje zložku, ktorá sa volá „láska k blížnemu“.
Po čase som dostal nápad: „Čo keby som z tých „kompetencii“ niečo nasypal aj do iných časti mojej záhrady? Skúsim to! A čuduj sa svete, objavilo sa niečo, čo tam nebolo. Zazelenalo to! Tak to má naozaj silu! To som nečakal! Keď som to videl, tak som mal pocit, že sám som povyrástol.
A tak som trochu tých zázračných granúl hodil aj na moje deti, aj na manželku, aj na ľudí zo spoločenstva, aj ľuďom v kostole sa ušlo. A čo som videl? Ožili! A ja si vravím: „Ej, ale naozaj je v tom Božia sila!“
A čo bude so zasadeným stromčekom? Do akej výšky vyrastie? Budú v ňom hniezdiť nebeské vtáky a včelstvo bude jasať z nektáru jeho kvetov? To neviem. To vie len Pán.
Ale napriek tomu mu chcem opakovať: „Ďakujem za toto semienko, ktoré si ku mne privial až z Pezinka!
O AUTOROVI: Marek Badida je gréckokatolícky, ženatý kňaz, ktorý pôsobí v ČR. Dostal povolenie z Ríma spravovať rímskokatolícku farnosť, nakoľko sa jedná o misijnú oblasť. S manželkou majú 3 deti. Je autorom knihy "Lepší holub na streche" a vo voľnom čase sa venuje drevorezbe a keramike. (www.marekbadida.cz)
Obrázok od Jenő Szabó z Pixabay
