Cez prázdniny koučujem len zriedka. Snažím sa naplno venovať rodine, ale aj odsunutým povinnostiam, ktoré počas školského roka nemajú prioritu, no najmä sa usilujem osviežiť „spočinutím“ v Božej prítomnosti. Napriek tomu mi toto leto prinieslo viacero koučovacích radostí. Tri z nich prinášam – možno na povzbudenie; možno ako zhrnutie čriepok poznania, ale aj ako spôsob vyjadrenia mojej vďačnosti nastarostlivejšiemu Koučovi.
- Zrejúce ovocie
Po troch rokoch sa mi v júli ozvala klientka, či by sme sa mohli znova stretnúť. Bola som prekvapená, pretože po našom poslednom stretnutí som váhala, nakoľko bol náš koučovací rozhovor pre ňu naozaj užitočný. Ešte viac ma prekvapilo, s akou presnosťou po takom dlhom čase zacitovala dve moje otázky, ktoré boli kľúčové v jej životnej dileme. S rekapituláciou trojročného obdobia vyrozprávala i to, aké ovocie jej tento rozhovor priniesol a aká je vďačná za rozhodnutie, ku ktorému prišla na základe koučingu. Potom sme sa už venovali aktuálnej téme…
Poznanie: Nezneisťuj sa a nerieš po koučingu, čo nemáš v rukách. Je to v tých najlepších rukách Ducha Svätého. On môže použiť aj jednu – dve tvoje nepatrnéotázky ako kľúč k svojmu plánu. A nepotrebuješ o tom vedieť.
- To „kresťanské“ v koučingu
„Mám skúsenosť s koučom – aj v práci, aj inde –ale teraz som si vybrala kresťanského kouča, lebo Boží pohľad na môj život je pre mňa kľúčový. Len tak mi to dáva zmysel,“ začala klientka naše prvé stretnutie po tom, ako sme si vyjasnili koučovaciu dohodu. Nestalo sa mi to prvýkrát, že klient povedal niečo podobné.
Poznanie: Koučovací proces je v zásade jeden, no keď na želanie klienta v ňom vložíme aspekt viery a nechávame priestor pôsobeniu Ducha Svätého, je to pre niekoho principiálny dôvod, aby si vybral práve kresťanského kouča.
- Motivácia pohnúť sa
Situácia, ktorú opisovala iná klientka, vyznievala nateraz ako neriešiteľná. Presvedčenie koučovanej, že „to“ nemá zmysel a akékoľvek ďalšie pokusy by boli zbytočné, bolo veľmi silné. Postupne sme odhaľovali, kým je vo svojich hodnotách a ako môže s týmito hodnotami žiť v zhode napriek danej situácii. Hoci si na konci stretnutia vytýčila úplne iný prvý krok, onedlho sa ozvala, že koučing jej pomohol nadýchnuť sa a začať rozhovor s osobou v konflikte, o ktorom si dlho myslela, že je beznádejný. Dopadlo to nad očakávania. Napriek beznádeji vykročila a zažila emóciu, ktorá zmenila mnohé.
Poznanie: Opäť sa mi potvrdilo, ako prijatie bez hodnotenia môže človeka podporiť v tom, aby našiel silu vykročiť, hoci stráca vieru i nádej.
Ilustračná fotografia: MJŤ
O autorovi: Martina Jokelová Ťuchová, lektorka Školy Kresťanský kouč.
Je mamina šiestich detí, novinárka a redaktorka v kresťanskom vydavateľstve. Spolu s manželom vedie Rodinnú montessori škôlku a organizuje semináre o výchove pre rodičov. Koučuje päť rokov a pri koučovacom rozhovore často vníma, ako sa Boh starostlivo dotýka koučovaného a v slobode a nehe sa mu približuje tam, kde ho pustí a dovolí mu spolupracovať pri hľadaní plnosti života.