„Obchodujte, kým sa nevrátim.“ (Lk 19)
Nie každý, kto absolvuje koučovací výcvik, sa aj stane koučom. Dôvod je jednoduchý: väčšina ľudí po kurze nezačne konať.
Mnohí chcú začať, ale čakajú na správny moment — viac skúseností, viac istoty, viac sebavedomia alebo prvého klienta, ktorý sa objaví „sám“. Ten sa však zvyčajne neobjaví. Výsledkom je, že získané zručnosti postupne slabnú a koučovanie zostane len peknou skúsenosťou z kurzu.
Podobenstvo o mínach (Lk 19) nehovorí o schopnostiach sluhov, ale o ich aktivite. Dvaja začali konať. Tretí dar príliš chránil — a práve preto ho stratil.
Najväčším rizikom pre absolventa výcviku nie je, že bude zlý kouč.
Najväčším rizikom je, že nebude koučovať vôbec.
Koučovanie nezačne fungovať vtedy, keď sa budeš cítiť pripravený.
Začne fungovať vtedy, keď ho začneš robiť.
Čo je koučovacia prax
Koučovacia prax nie je občasný rozhovor s ľuďmi.
Je to systematická a dlhodobá činnosť, v ktorej pravidelne vedieš koučovacie rozhovory a pomáhaš klientom dosahovať konkrétne zmeny.
Kľúčové slovo je: pravidelne.
Jednorazové koučovanie nikoho neurobí koučom. Koučom sa človek stáva až vtedy, keď:
- má klientov
- vedie stretnutia opakovane
- zlepšuje sa na základe skúseností
Preto budovanie praxe stojí na troch pilieroch:
- Získavanie klientov (marketing) – aby si mal koho koučovať
- Samotné koučovanie a rast – aby si bol lepším koučom
- Riadenie praxe – aby to bolo udržateľné
Ak chýba čo i len jeden z nich, prax sa zastaví.
Na začiatku je rozhodnutie
Budovanie koučovacej praxe nie je pokračovanie kurzu.
Je to zmena spôsobu života.
Rozhodnutie znamená, že si konkrétne povieš:
- koľko času tomu dám
- dokedy chcem mať prvých klientov
- čo budem považovať za úspech
Kým to nie je konkrétne, nie je to rozhodnutie — je to želanie.
Veľká časť absolventov výcviku sa nezastaví preto, že by nevedeli koučovať. Zastavia sa preto, že sa nikdy skutočne nerozhodli.
Koučovacia prax je podnikanie
Toto je bod, na ktorom sa veľa kresťanských koučov vnútorne zasekne.
Koučing vnímajú ako službu, ale odmietajú ho vnímať ako podnikanie. Lenže v momente, keď chceš mať pravidelných klientov, plánovať stretnutia, investovať do vzdelávania a venovať tomu čas, už vstupuješ do reality podnikania — či to tak nazveš alebo nie.
Problém nie je v tom, že by koučing bol biznis.
Problém je, keď je biznis nepriznaný.
Potom sa deje toto:
- kouč sa hanbí hovoriť o cene
- neoslovuje ľudí
- čaká, že klienti prídu sami
- rýchlo vyhorí
Primeraná odmena nie je prekážkou služby.
Je podmienkou jej dlhodobej existencie.
Ak koučovanie nemá zdroje, nemôže rásť — a nakoniec zanikne.
Čo od toho vlastne očakávaš
Pred začiatkom si musíš odpovedať na tri otázky:
- Prečo chcem koučovať? (motivácia)
- Čo mi to má priniesť? (odmena)
- Koľko času tomu reálne dám? (kapacita)
Najčastejšia chyba: človek má silnú túžbu pomáhať, ale nemá vyhradený čas.
Koučovacia prax nevzniká z nadšenia.
Vzniká z kalendára.
Štyri možné modely praxe
Realisticky existujú štyri spôsoby, ako možno koučing robiť:
- ako dobrovoľnú službu bez odmeny
- ako aktivitu, ktorá si zarobí sama na seba
- ako vedľajší príjem
- ako hlavné povolanie
Žiadny nie je nesprávny.
Nesprávne je iba to, keď očakávaš výsledky štvrtého modelu, ale funguješ podľa prvého.
Marketing: prvá skutočná práca kouča
Po kurze nie je prvou úlohou koučovať.
Prvou úlohou je začať o sebe dávať vedieť.
Začiatočníci robia jednu typickú chybu: pripravujú sa.
Robia web, logo, vizitky, študujú ďalšie materiály — ale neoslovujú ľudí.
Koučovacia prax sa nezačína webstránkou.
Začína rozhovormi.
Najsilnejší marketing nie je reklama, ale spokojný klient. A ten vznikne iba tak, že začneš koučovať.
Záväzok a vytrvalosť
Najťažšie obdobie je medzi kurzom a prvými stabilnými klientmi.
Práve tu väčšina ľudí skončí.
Nie preto, že by to nefungovalo.
Ale preto, že výsledky prichádzajú pomalšie, než očakávali.
Preto je kľúčový záväzok — konkrétne kroky, ktoré budeš robiť bez ohľadu na momentálnu motiváciu.
Úspech koučovacej praxe nie je otázkou talentu.
Je otázkou vytrvalosti.
Koučovanie dnes potrebuje veľa ľudí. Problém nie je nedostatok klientov.
Problém je nedostatok koučov, ktorí vydržia dostatočne dlho, aby ich klienti mohli nájsť.
Tvojou úlohou teda nie je čakať, či sa prax podarí.
Tvojou úlohou je konať tak, aby sa podariť mohla.
O AUTOROVI: Marián Kubeš je kresťanský kouč a kočingu sa profesionálne venuje už dvadsaťpäť rokov. Je členom International Coaching Federation a ako člen Christian Coaches Network International, reprezentuje oficiálne túto organizáciu na Slovensku a v Čechách. Vedie Školu Kresťanský kouč, ktorá pripravuje nových životných koučov z radov laikov aj zasvätených osôb. Je autor viacerých publikácií a lektor ďalších rozvojových programov pre koučov. S manželkou pomáha párom, ktoré sa ocitli v ťažkostiach. Žijú v Častej a tešia sa zo šestnástich vnúčat.