Je radosť pracovať so skupinou, ktorá je odhodlaná posunúť sa dopredu. Je zážitok vidieť, ako fungujú princípy koučingu aj v skupinovej situácii. Najmä keď ide o takú citlivú tému akou sú emócie. Nedávna skúsenosť ma o tom opakovane presvedčila a ponúkam niekoľko postrehov, ktoré si z nej odnášam ako kouč.

Téma emócií vyžaduje odvahu pozrieť sa do seba. Pre mnohých je to nová a nepreskúmaná pôda. Chýba nám často slovník, ktorým by sme pomenovali to, čo sa v nás deje. Sme zaťažení racionálnym popisom, dokonca aj svojho vnútorného emocionálneho sveta. Pritom emócie predstavujú veľmi efektívnu cestu k hlbokému uvedomeniu, k novému poznaniu, odhaľujú limitujúce presvedčenia a poukazujú na naše kľúčové túžby.

Napriek nášmu vôľovému úsiliu často zotrvávame vo väzení svojich emócií. Nevieme nájsť cestu von. Je to aj preto, že naša emocionálna pamäť nám rada pripomenie všetky ublíženia, ktoré si cestou životom nazbierame. Ako ju uzdraviť?

Emocionálnu bolesť nám účinne pomôže neraz vyliečiť iná emócia. Je to iba zdanlivý paradox. Talianska terapeutka Anna Bissi nazýva emócie farbami života a naozaj, emocionálnu rovnováhu dosahujeme cieleným „prefarbením“ nášho emocionálneho vnútra. Neuroveda presvedčivo ukazuje, ako to v našom mozgu, a napokon v celom tele, funguje. Prílišné zaplavenie jednostrannými, nepríjemnými a zaťažujúcimi emóciami vytvára chemickú nerovnováhu a celé telo je doslova „sfarbené“ do pochmúrnych farieb, vyúsťujúcich dokonca do somatických prejavov. Takto nás do svoje pasce dostáva hnev, sklamanie, strach, zatrpknutosť, frustrácia, rezignácia, a mnohé iné emócie. Úloha kouča je pomôcť človeku, aby začal vidieť to, čo prežíva aj cez iné „farebné filtre“.

Pozrieť sa na seba ináč, z novej prespektívy, „prerámcovať“ to, čo sa práve deje, je východisko k nájdeniu takých emócií, ktoré dokážu vytvoriť protiváhu tým, ktoré momentálne zaťažujú náš život a znefunkčňujú aj fungovanie tímu. Klienti pritom často objavia uzdravujúcu silu odpustenia, nádeje, vďačnosti alebo akceptácie.

Účinok emócií možno pozorovať aj v živote skupiny. Prevládajúca emocionálna nálada sa prejaví hlavne navonok v správaní, ktoré nám pomáha alebo nepomáha dosahovať ciele, pre ktoré skupina vznikla. Potrebujeme si rozvinúť komunikačné zručnosti, aby sme dešifrovali čo sa deje. Výbornou pomôckou sú emocionálne karty. Doplňujú náš slovník tam, kde by sme iba ťažko hľadali slová. Cez karty „hovoríme“ bez toho, aby sme používali veľa slov. Pre mnohé tímy je to oslobodzujúci zážitok, lebo môžu vypovedať to, o čo sa predtým márne snažili. Pri zručnom vedení skupiny dostáva každý slovo, nehrozí atakovanie iných názor a celá skupina smeruje k jasnému cieľu: na akých emóciách potrebujeme pracovať, aby sme zmenili to, čo prežívame, na niečo lepšie.

Po exkurzii do emocionálneho sveta sa potrebujeme vrátiť k praktickému, racionálnemu uvažovaniu. Opäť prichádzajú na rad otázky. Ako premeníme to, čo sme objavili, do konkrétnych krokov? Ako budeme uvažovať a správať sa tak, aby dostali väčšiu šancu tie emócie, ktoré sme práve objavili ako uzdravujúce? Ako na to pôjdeme ako skupina a zároveň aj ako jednotlivci? Čo z toho vyplýva pre lídra tímu? Ako môže on či ona prispieť k vytvoreniu predpokladov, aby sme naučené dostali čo najviac do života?

Emócie sú darom, ktorý zostal dlho neotvorený. Nedirektívna podstata koučingu predstavuje príležitosť tento dar otvoriť bezpečným spôsobom. Môže to vyústiť do dobrodružstva, ale do dobrodružstva, na ktoré radi spomíname.