Koučka a pandémia

Autor: Martina Jokelová-Ťuchová, kresťanský kouč

„No, a čo ty teraz na to?“

Bolo to na začiatku apríla, pár týždňov v prvom lockdowne, keď sa ma moje „povolanie kresťanskej koučky“ spýtalo: No, a čo ty teraz na to? Postupne bolo zjavné, že sa moje koučovacie stretnutia s klientmi zúžia na telefonické a skypové rozhovory – ak vôbec. A bolo mi jasné aj to, že život našej 8-člennej rodiny bude iný. Aj preto, že sme doma prechádzali veľmi bolestivou skúsenosťou, ktorá nás na istý čas ochromila viac než pandémia. Zvláštne obdobie – napriek všetkému veľmi milostivé a pre mňa osobne priam hmatateľne Božie. No pomedzi to sa moje povolanie stále pýtalo: čo ty na túto situáciu ako koučka?

So záujmom som sledovala kolegov z Family Garden, ktorí pripravovali oficiality, aby mohli v tejto náročnej situácii rozbehnúť probono Službu sprevádzajúceho rozhovoru pre širokú verejnosť. Zvažovala som, že sa ako dobrovoľníčka prihlásim do služby, ale na druhej strane som vnímala, že hoci „doma nie je nikto prorokom“, mám tu byť v prvom rade pre ľudí, ktorých Boh nejakým spôsobom preplietol mojím životom. Napadlo mi napísať krátky mail s ponukou probono koučovacieho rozhovoru viacerým známym, ale aj do skupiny mamičiek z celého Slovenska, s ktorými nás spája rovnaký študijný a duchovno-formačný program. Mnohé sa poznáme osobne, s niektorými cez konferencie a maily.

Vzácne mamy

Maminy ponuku uvítali – niektoré okamžite, niektoré zareagovali s odstupom niekoľkých mesiacov. Maminky jednodetné, viacdetné, čerstvo po návrate z pôrodnice či tesne pred pôrodom, maminy vracajúce sa po rodičovskej dovolenke do práce, maminy s úspešne rozbehnutou pracovnou kariérou, maminy hľadajúce svoje priority či mamky s odskúšanými grífmi v manželstve i rodičovstve – no mamy, ktoré v niečom túžili po zmene. Do konca roka sme spolu absolvovali niekoľko desiatok koučovacích hodín cez skype či mobil. Osvedčilo sa mi v ponuke uviesť aj konkrétny dátum a časové okno, kedy som k dispozícii, aby si maminy mohli rozhovor flexibilnejšie zmenežovať a aby to vyhovovalo aj mojim pracovným a domácim povinnostiam. Všimla som si, že konkrétnosť termínov pomáha najmä klientom, ktorí síce túžia po zmene, no kroky odkladajú na „neurčito“, resp. až na čas, keď je už naozaj „veľmi zle“ (a vtedy kouč nemusí byť k dispozícii alebo je pre klienta vhodnejšia iná forma pomoci než koučing).

Moje koučovacie zistenia – radosť, Božia moc, dôvera a uistenie

Hneď po prvom koučovaní v „korona dňoch“ pre mamy mi Pán ukázal, prečo sa oplatí počúvať Jeho hlas. Netušila som, že koučovací rozhovor môže byť (bez nadľahčovania problému klienta) až taký veselý a vtipný, že mi zmení náladu. Dala som klientke k dispozícii svoj čas, prijatie a koučovacie zručnosti, aby poslúžili jej dobru a ona mi odovzdala kus zo svojho radostného temperamentu. Na konci rozhovoru som si uvedomila, že takto som sa mesiace nenasmiala.

Postupne cez túto službu mamičkám odhaľujem ďalšie pre mňa nové poznania. Keď sa ma klienti pýtajú, ako sa majú pripraviť na koučovací rozhovor, zvyknem im povedať, že ich úlohou je len jedna vec – dopriať si nerušenú hodinu, kedy sa budú môcť venovať prehlbovaniu svojho uvedomenia (a ak chcú, môžu sa vopred modliť za priebeh rozhovoru), a všetko potrebné si vysvetlíme až na začiatku koučovacieho rozhovoru. Pre maminu, ktorá sa práve vrátila z pôrodnice a doma má okrem bábätka ešte dve choré deti a manžela meškajúceho z práce, je nerušená hodinka pre seba fatamorgánou. Ale Duch Svätý, ktorému sa snažím počas koučovania „nezavadzať“, vie bez problémov koučovať aj v takejto situácii. Vie mamine odhaliť niečo hlboké a dať jej, čo potrebuje, práve vo chvíli, keď počas koučovania kojí a do izby jej vtrhnú ostatné deti vyžadujúce si pozornosť. Boh si aj z chaosu a ruchov domácnosti vytvorí posvätnú pôdu, aby po nej vykročil k človeku a objal ho v tom, po čom túži… „Cítim prúd milostí – úplný vodopád. Práve teraz, v tomto chaose, na pokraji síl. Nie je to vtipné? Ja som vlastne veľmi šťastná,“ hovorí mamina pomedzi slzy a obe zostávame s dojatím v tichu…

Spoznávam mnohými spôsobmi, a neprestáva ma to udivovať, aké sme my ženy a matky nádherne pestré vo svojej identite – v našich prežívaniach, talentoch, potrebách, presvedčeniach, tvorivých riešeniach; no veľmi podobné vo svojich najhlbších túžbach. A aj keď v snahe naplniť si túžbu nesprávnym spôsobom robíme chyby a často sa popálime, s Ním z popola vstávame a učíme sa Mu dovoliť, aby nás naplnil dokonale a spôsobom, ktorý je pre nás lepší. Toto zistenie pomáha aj mne – mame šiestich detí – a prináša mi ľahkosť.

Ďalšia skúsenosť z tejto koučovacej služby ma utvrdzuje v tom, ako hmatateľne Boh koná v životoch klientov, keď sa odvážia „zatiahnuť na hlbinu“ a ja sa môžem s vďačnosťou prizerať. Povzbudzuje ma to a posilňuje moju vieru v Božie premeny v mojom osobnom živote a posilňuje i moju dôveru v koučovací proces. „Počas rozhovoru som začala odpovede nachádzať sama v sebe. Uvedomila som si, že čakajú vo mne, ale nechcem ich vidieť, nepáčia sa mi. Dodala si mi odvahu čeliť im a vziať ich do vlastných rúk a realizovať ich,“ ozvala sa jedna mamka v spätnej väzbe. Alebo: „Tento rozhovor bol pre mňa nakopnutím do života vo väčšej slobode, ktorú sama žijem a viem darovať aj ľuďom okolo seba.“ Inokedy mi po koučovacom rozhovore cinkla v mobile správa: „Dnes som mala vďaka koučovaciemu rozhovoru s rodinou pekný, pokojný deň. Ďakujem!“. Alebo: „Koučovací rozhovor mal pre mňa význam. Stále premýšľam – premýšľam INAK.“ A napokon správa, z ktorej som po niekoľkomesačnej sérii koučovacích rozhovorov mala veľkú radosť: „Maťka, už ťa nepotrebujem! Viem už, že mám silu aj schopnosť odpovede nájsť v sebe a zariadiť sa podľa nich.“

Boh je dobrý.