Autor: Ľubomíra Fialová, kresťanský kouč

Počas webinára s M. Marxom odznela myšlienka, ktorá mi výrazne utkvela v pamäti: Dôverovať klientovi, dôverovať procesu a dôverovať Duchu Svätému. Myslím, že z týchto troch vecí je najľahšie dôverovať procesu – naučené sa dostane do krvi, a potom by to malo ísť. S klientom je to jasné, veď má odpovede, len ich ešte neobjavil. Naozaj nechcem klienta ani proces zjednodušovať… Ide mi o tú dôveru v Ducha Svätého.

Tak ako to je? Rozhodnúť sa dôverovať je asi len začiatok (aj keď mnohí z nás to nepotrebujú riešiť, lebo je to úplne jasné a prirodzené). Tu sa otvára priestor pre modlitbu. Lenže mne akosi došli vlastné slová a tie prevzaté mi nestačili a stále nestačia. Jediné, čo mi dávalo zmysel a viedlo ma k dôvere Duchu Svätému bolo ticho. A tu sa otvorili dvere! Vždy som mala ticho rada a našla som si čas na modlitbu, kde primárnym jazykom bolo neformulovanie myšlienok. No pred pár mesiacmi som objavila Thomasa Keatinga a ticho nabralo iný rozmer. Jeho metóda centering prayer (modlitby súhlasu) mi zapadla do môjho života a aj do procesu koučovania. Každodenný čas v tichu, kedy dávam priestor Jemu a tomu, čo On chce urobiť. Púšťanie vlastných myšlienok, hodnotení a všetkého, čo mi ide hlavou. Navonok nič mimoriadne, všetko je v skrytosti (Mt 6,6). Ale niečo mimoriadne tu je. Niečo, čo presakuje do všednosti dňa a aj do koučovania: prijatie človeka, nehodnotenie, vzdávanie sa správneho riešenia, vypínanie vlastnej agendy a v konečnom dôsledku dôvere Duchu Svätému a ochoty nezavadzať mu.

Keď som zapínala počítač, premýšľala som, či dokážem napísať niečo o tom, ako mi modlitba súhlasu pomohla dôverovať a otvoriť priestor Duchu Svätému. Ako som ťukala do klávesnice a formulovala slová, pochopila som, že dôverovať klientovi, procesu a Duchu Svätému nemožno oddeliť. Pre kresťanského kouča idú ruka v ruke.